Prihlásenie

Prihlasovacie meno *
Heslo *
Pamätať si ma
V napriamenom koryte sa zvyšuje rýchlosť vody a jej erózna sila. V napriamenom koryte sa zvyšuje rýchlosť vody a jej erózna sila. Ján Ševc

Protipovodňová ochrana - riešime príčiny vzniku povodní alebo len ich následky? (2. časť)

Napísal  sep 28, 2017

V minulom článku sme si popísali veľký i malý obeh vody a bližšie rozobrali vplyv lesníckej činnosti na vznik povodní. V dnešnej časti sa pozrieme na zvyšné tri oblasti ľudskej činnosti, ktoré generujú vysoké povodňové riziká.

Urbánne prostredie

Povodňovú situáciu zhoršujú všetky zastavané, zabetónované a zaasfaltované plochy miest, obcí, hypermarketov, či ciest. Stačí sa počas dažďa pozrieť na ulicu, koľko vody sa tam nachádza. Dažďová voda nemá kde vsiaknuť, navyše je kanalizáciou odvádzaná do najbližšieho vodného toku.

Potom sa čudujeme, prečo jej tam je naraz taký veľký objem. A nepriepustných plôch pre dažďovú vodu neustále pribúda. Len dva hypermarkety s parkoviskami pri sídlisku Juh zaberajú plochu vyše 2 hektárov. Pri zrážkach dňa 20. augusta 2017 odtieklo z týchto dvoch plôch vyše 1 600 m3 vody, ročný objem je cez 14 400 m3 dažďovej vody!!!

Odkanalizovaná voda bude o pár dní v prostredí veľmi chýbať. Zapečatený povrch (asfalt, betón, dlažba) sa prehrieva, akumuluje a následne vyžaruje teplo až do neskorých nočných hodín. Teplota aj prašnosť prostredia stúpa, naopak vlhkosť klesá na minimum, čo sa negatívne prejavuje na našom zdraví i celkovej kvalite života.

Zelené plochy so stromovou vegetáciou zachytávajú dažďovú vodu, počas horúcich dní ju postupne uvoľňujú, čím prispievajú k ochladzovaniu okolia i znižovaniu prítomnosti prachových častíc. Aká je situácia so zeleňou v meste, na to si môže odpovedať každý sám...

Rozhorúčené mestá tvoria tzv. “horúce ostrovy“, ktoré vytláčajú mraky nad chladnejšie časti krajiny (lesy, pohoria). Tam sa koncentrujú a vznikajú enormne veľké úhrny zrážok na jednotku plochy. Iste, ľudia potrebujú niekde bývať, nakupovať. Dá sa to riešiť rozumným spôsobom, žiaľ mnohým developerom a ľuďom na vedúcich pozíciách verejnej správy ide výhradne o vlastný prospech...

Niektoré slovenské mesta začali podporovať udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou a umožňujú jej vsiaknuť tam, kde z neba spadla (žiaľ, Kežmarok medzi nich nepatrí). Z možných riešení spomeňme napr. zelené strechy, parky s množstvom zelene, vsakovacie jamy pre dažďovú vodu, vegetačné rigoly pozdĺž ciest a chodníkov, priepustné spevnené plochy z polovegetačných tvárnic. 

Vodné hospodárstvo

Aj v súčasnosti prevláda medzi vodohospodármi i bežnými občanmi chorá “dogma“ o regulovaní riek a potokov. Inak povedané, snažia sa ju čím skôr odviesť z krajiny. Prečo mnohí uprednostnia pri jazde autom diaľnicu pred cestou s mnohými zákrutami? Odpoveď je jednoduchá - dá sa po nej jazdiť podstatne vyššou rýchlosťou.

Podobne je to so zregulovanými vodnými tokmi s napriamenými korytami bez brehovej vegetácie (ak nerátame byliny). Sú ako diaľnica, kde voda naberá na rýchlosti, zväčšuje sa jej erózna sila a berie so sebou všetko, čo jej stojí v ceste. Regulácia má svoje opodstatnenie maximálne v intraviláne (samozrejme nie v podobe vydláždeného koryta), mimo neho je zbytočná.

Rieka Poprad od Veľkej Lomnice takmer po Kežmarok prirodzene meandruje, teda ak nepočítame derivačný kanál pre malé vodné elektrárne. Jednotlivé zákruty znižujú rýchlosť vodného prúdu, voda sa môže vyliať na okolité lúky i polia, čím sa významne spomalí prívalová vlna. V Kežmarku je už Poprad regulovaný, preto sa znásobuje sila vody a dochádza k ohrozeniu území ležiacich nižšie po toku.

Tieto súvislosti v Amerike, západnej Európe i susednej Českej republike už pochopili a investujú miliardy do obnovy pôvodnej podoby riek s meandrami a ramenami. Výsledkom je spomalenie prívalovej vlny, nasýtenie pôdy a zadržanie väčšieho objemu vody v krajine, zlepšenie jej kvality, zvýšenie druhovej pestrosti i stability biotopov. Ktovie, kedy to pochopia aj “odborníci“ na Slovensku...

Ďalším problémom sú pomerne hladké dná tokov bez väčších prekážok a absencia brehových porastov. Prirodzené prekážky v podobe kameňov, či balvanov zdrsňujú dno, čím nastáva spomalenie rýchlosti vody, znižuje sa jej erózny účinok nielen na dne, ale aj na brehoch vodného toku. Brehová vegetácia vo forme kríkov a stromov spevňuje brehovú líniu. Žiaľ, zvyšky brehových drevín sú posledné roky rúbané ako zdroj štiepky pre súkromné elektrárne na biomasu dotované z našich daní...

Poľnohospodárstvo

Poslednou významnou príčinou je nesprávne poľnohospodárske spravovanie krajiny. V čase socialistickej kolektivizácie boli menšie terasovité polia s tzv. medzami rozorané a spojené do veľkých lánov; mokrade a močiare odvodnené, následne využívané ako polia alebo pasienky. Našťastie, v našom okolí viaceré medze (zatiaľ) ostali.

Príkladom sú napr. polia nad kežmarským rybníkom (pri Turbíne). Medze i mokrade významne znižujú odtok vody, zvyšujú jej zadržiavanie v prostredí a bránia erózii pôdy. Sú útočiskom viacerých druhov organizmov a vytvárajú typický charakter krajiny.

Pôda sa zvykne obrábať po spádnici, nie po vrstevnici, čo pri dažďoch napomáha nielen rýchlemu odtoku vody, ale tiež splavovaniu ornice. Niekoľko ton vážiace stroje prispievajú k zhutňovaniu pôdy a sťažujú vode vsiaknuť do zeme. Preto sa začali používať špeciálne navrhnuté pneumatiky minimalizujúce utláčanie pôdy pri prejazde techniky. Taktiež hlboká orba napomáha obnove pôdnych kapilár a vyššiemu nasýteniu pôdy vlahou.

Čo z toho vyplýva?

Na vzniku povodní sa podieľa množstvo faktorov, do veľkej miery vyplývajúcich práve z nerozumnej a nezodpovednej činnosti človeka v krajine. Sústrediť prakticky celú prevenciu len na výstavbu poldrov, či úpravu tokov je ako považovať za dostatočnú prevenciu voči chrípke predzásobenie sa liekmi, ktoré budeme užívať, keď chorobu dostaneme. Nie je rozumnejšie otužovanie, pohyb, dostatočný príjem vitamínov, atď.? Podobne pri protipovodňovej prevencii je nutné zrealizovať komplexné opatrenia vo všetkých častiach prostredia.

Každý musí začať od seba. Dovolím vode padajúcej z neba vsiaknuť, či mám kompletne celý dvor vydláždený a vodu posielam na cestu, resp. do kanalizácie? Správam sa k nej ako k cennému daru alebo ako ku odpadu? Chcem vo svojom meste viac zelených plôch s kríkmi a stromami, či uprednostním ďalšie nákupné centrum, aby som mohol naďalej uctievať “spotrebnú pakultúru“?

Ak toto nedokážeme, ako chceme spravovať mestá, lesy, rieky, polia, našu krajinu? Bez vody niet života. Ľudia si vodu nevážia, ale čoskoro príde doba, že bude o ňu núdza. Potom možno zmúdrieme, len či nebude pre nás až príliš neskoro...

 

Posledná úprava štvrtok, 28 september 2017 07:51
Ján Ševc

Autor je absolventom Prírodovedeckej fakulty Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach v odbore učiteľstvo akademických predmetov matematika - biológia. V roku 2012 získal vedeckú hodnosť PhD. na FHPV Prešovskej univerzity v Prešove v odbore Všeobecná ekológia a ekológia jedinca a populácii.

V rokoch 2013 – 2015 pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník v oblasti ekológie na Prešovskej univerzite. Jeho publikačná činnosť zahŕňa 45 publikácií, obsahuje odborné články, príspevky z konferencií, učebné texty a vysokoškolskú učebnicu.

Email Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.

  1. Populárne
  2. Najlepšie
  3. Komentované