Prihlásenie

Prihlasovacie meno *
Heslo *
Pamätať si ma
Tomáš Tišťan pred Veľkým chrámom priamo v centre, kde dokonal Hernán Cortés dobytie Ríše Aztékov. Tomáš Tišťan pred Veľkým chrámom priamo v centre, kde dokonal Hernán Cortés dobytie Ríše Aztékov. Tomáš Tišťan

Tomáš Tišťan: Výsledky mexickej metódy prichádzajú skôr a vtedy má človek väčšiu radosť

Napísal  máj 28, 2016

Viete si predstaviť naučiť sa nový jazyk celkom dobre už za rok? Že sa to skutočne dá, tvrdí bývalý novinár Tomáš TIŠŤAN, ktorého si aj Kežmarčania môžu pamätať ako niekdajšieho redaktora Tatranského denníka Korzár, neskôr pracoval aj v redakciách Sme a Hospodárskych novín.

Dnes 37-ročný Tatranec sa v roku 2013 vydal až do ďalekého Mexika, aby sám na sebe dokázal, že nezvyklé postupy, pomocou ktorých sa rok predtým začal učiť po španielsky, naozaj fungujú. Podľa jeho vlastných slov to vypálilo na výbornú a keďže si „tajomstvo“ svojho úspechu nechcel nechať iba pre seba, rozhodol sa napísať knihu Mexická metóda, ktorá mu len pred niekoľkými týždňami vyšla z rotačky kežmarskej tlačiarne.  

Prečo si si pre svoj pobyt vybral pred časom práve Mexiko?

Išlo o cielený experiment, keď som sa začal istými metódami od nuly učiť po španielsky. Povedal som si, že presne o rok pôjdem do nejakej španielsky hovoriacej krajiny vyskúšať, ako to pôjde. Teda zistiť, či a ako metódy fungujú. Že práve do Mexika, rozhodli už skôr detaily. Páči sa mi ich prízvuk, krajina, príroda. Akosi podvedome ma lákalo práve Mexiko.

Aké teda je? Čo tam Slováka najviac prekvapí? 

Rôznorodé. Z hľadiska Slovákov, keby už mal byť len jediný dôvod, prečo tam ísť aspoň raz za život, je to kuchyňa. Je to doslova poklad. Nie náhodou je zapísaná v svetovom zozname UNESCO. Je to niečo úplne iné, ako máme my. Rozmanité, rôznorodé, úplné umenie, pritom každý región má to svoje. Omáčky, prílohy, vône. Rôzne prílohy, kombinácie, ktoré nepoznáme. Aj po 20 dňoch som mal čo objavovať.

Teda najviac ťa zaujalo jedlo?

Mňa osobne ľudia. A Mexico City, zamiloval som si ho. Mám rád veľkomestá a toto je vskutku živé a obrovské! Fascinovala ma rozdielnosť rôznych štvrtí, keď prekročíš jednu, ocitneš sa v inej atmosfére a nálade. Majestátne centrum Zócalo s katedrálou. Vieš, že po blízku stáli paláce vládcov Aztékov a predstavuješ si to, ako ich dobili Európania. Bohémsky básnicky Coyoacán s domom Fridy Kahlo, európska Roma, biznisová Reforma, Zona Rosa, Benito Juarez a mnoho ďalšieho.

Jedlo. Toto je z lacnejšieho bufetu, no i tak má svoje čaro.

Ako je to s bezpečnosťou?

Žiaľ, Mexiko trápi v niektorých regiónoch doslova drogová vojna. Mexico City je ale bezpečné, z tohto pohľadu som s tam cítil ako v Košiciach. Keď som bol na karibskom ostrovčeku Mujeres, tam azda ani nezamykajú dvere. Možno preto, že je taký malý, že zlodeji by nemali kam ujsť. Aj z tohto pohľadu je to krajina rozdielov.

Ako si bol na tom so španielčinou pred odchodom do Strednej Ameriky a nakoľko ti tie vedomosti stačili na začiatku pri dorozumievaní sa s miestnymi obyvateľmi?

Už na Slovensku som stretol jednu kamarátku z Južnej Ameriky, posedeli sme dve hodiny na káve, hovorili sme len po španielsky. Pracovne ako novinár som tiež komunikoval so španielskym investorom. To naznačovalo, že hovoriť už hovorím, ale úplné možnosti 24 hodín denne prišli až v Mexiku. Od prvého dňa som so všetkými hovoril len po španielsky. Pobytom sa, samozrejme, šikovnosť hovoriť každým dňom zlepšovala. To je aj jedna zo zásad učenia, do krajiny nového jazyka určite treba ísť! Najlepšie sám, bez slovenských kamarátov.

Aký dlhý čas si v Mexiku prežil?

Mesiac. Žiaľ, iba. Toľko bola maximálna dovolenka, na ktorú ma uvoľnili z práce.

El Día de Muertos, Deň mŕtvych – najväčší sviatok Mexičanov. Lebky sú po celom meste.

Akým spôsobom si sa počas svojho pobytu zdokonaľoval v španielčine?

Kurzy, príručky som v podstate odložil. Snažil som sa čo najviac rozrozprávať, komunikovať. Motívom bol jazyk, ale takto najlepšie spoznáš aj krajinu a jej kultúru. Bolo to veľmi ľahké, lebo v Mexiku som natrafil na kamarátov s podobnými záujmami, vekom, teda, bolo to super. Vo veľkom meste ako je Mexico City sa naozaj príležitostí nájde až-až.

Čo vlastne mexická metóda výučby jazyka znamená a čo je jej základnou výhodou oproti iným?

Je to súbor viacerých zásad. Vo svete ich používajú roky tisíce ľudí, len u nás sú nejako neznáme, čo bolo hlavným motívom napísať knihu. Jeden príklad za všetky. Veľmi zaváži, v akom poradí si osvojuješ nové výrazy. Mnoho kurzov núti ľudí opakovať vety v novom jazyku alebo po vete v novom jazyku mechanicky nasleduje slovenský preklad. To je ale úplná chyba. Dramaticky lepšie výsledky získaš, ak vetu v novom jazyku povieš na nejaký podnet, výzvu. Či už ju jednoducho treba preložiť zo slovenskej vety, alebo najlepšie je, ak odpovedáš na otázku v novom jazyku. Ak prekonávaš takúto výzvu, mozog si neuveriteľne dobre osvojuje veci. Ak len opakuje, výsledky sú minimálne. Pre neurológov žiadne prekvapenie, len do učenia jazykov tieto zásady vstupujú akosi pomaly. Hlavných zásad tohto typu je v knihe asi desať a približne stovka drobných trikov, pomôcok a postrehov. 

Dáme nejaký príklad tejto zásady?

Podnet kurzu môže byť napríklad otázka už v novom jazyku: Čo robia komáre s chorobami? Tvoja odpoveď tiež po španielsky, nemecky atď. bude: Rozširujú ich. Tak si slovíčko rozširovať osvojíš vskutku dobre. Mnoho kurzov by šlo na to ale po starom. Los mosqutios propagan enfermedades – Komáre rozširujú choroby. Alebo by pýtali človeka túto vetu po učiteľovi, nahrávke opakovať a opakovať. Veľmi neefektívne.

Česi majú Plzeň, Mexičania Coronu. Aj ju kúpite na celom svete.

Kde a ako si objavil mexickú metódu výučby jazyka a v ktorom momente si jej začal naplno veriť?

Študoval som rôzne materiály na „anglickom“ internete, kúpil som si aj nejaké knihy. Úžasné je, že človek, ak sa učí inak, napríklad oproti tradičným školským postupom, rozdiel v rýchlosti a aj ľahkosti badá hneď.

Bola táto metóda u nás známa aj predtým, či sa k nám dostala až s tebou a tvojou novou publikáciou?

Práveže dodnes sú tieto postupy veľmi neznáme, čo ma prekvapuje. Ide o kurzy ako Pimsleur, FSI, Platiquemos. Hviezdou internetu sa teraz stáva napríklad Duolingo. Myslím si, že z veľkej časti tieto zásady aplikuje a zdá sa mi, že Slováci si ho veľmi obľubujú. Vždy je ale výhodou poznať základné zásady aj trocha teoreticky, lebo ak máte aj „zlú“ učebnicu, kurz, viete si ich „šikovným“ postupom prispôsobiť.

Popíš teda účinky mexickej metódy na tvojom vlastnom príklade.

Myslím, že keby som išiel do jazykovky, respektíve učil sa iba v nej, do Mexika by som sa mohol vybrať tak na dva či tri roky, aby som tam hovoril, ako som hovoril. Výsledky prichádzajú skôr a vtedy má človek väčšiu radosť.

Mexická metóda.Svoju knihu sa ti podarilo vydať aj vďaka crowdfundingovej kampani. Osvedčila sa ti táto forma financovania a odporúčal by si ju aj ďalším?

Jednoznačne, dokonca, aj keby niekomu na vydanie knihy, CD a podobne hneď prispel nejaký sponzor. To, čom sa naučil s facebookom, písaním textov, keď chcete niekoho osloviť, čo funguje a čo nie, je na nezaplatenie. Nieže by som sa teraz cítil nejaký expert, vôbec nie, ale určite viem viac ako predtým. Nehovoriac o napätí, či sa to podarí, či nie. O radosti, keď dlhé dni kampaň stojí na mieste, a zrazu sa rozbehne.

Kde si Mexickú metódu môžu kúpiť Kežmarčania?

V kníhkupectve Alter Ego. Pre mňa je to aj trocha citová záležitosť. Je to moje veľmi obľúbené kníhkupectvo už roky, nikdy som nemyslel, že tam bude aj moja kniha.

Vraj sa chystáš na ďalší dlhší pobyt v zahraničí. Kam zamieriš, na ako dlho a s akým cieľom?

Teraz to bude ešte dlhší pobyt v Madride. V spolupráci s jedným vydavateľstvom  tam chcem začať zostavovať špeciálny slovník španielčiny pre študentov na základe zásad z knihy. Namiesto definícii to budú obrázky a príbehy v bublinách, teda komix. Slovník bude zámerne jednojazyčný, zložený na frekvenčnom princípe. Teda slová budú v poradí podľa častosti používania. To všetko, verím, enormne používateľovi zvýši šance slovká si osvojiť a zjednoduší ich pochopenie. Uvidím, ako slovník prijmú ľudia. Ak dobre, po online verzii by bolo super vydať aj tlačenú.

Si bývalý novinár, písal si veľa aj o dianí v Kežmarku. Ako vnímaš vznik Kežmarského reportéra, nového nezávislého média v našom meste?

Všimol som si ho náhodne na facebooku, pozerám... Veľmi som sa potešil. Ak niekto v meste dostane chuť robiť takúto vec, je to pre všetkých veľmi užitočné. Začítal som sa do niekoľkých článkov a vidím tam nadšenie. V každom prípade držím palce v ďalšej robote.

 

Posledná úprava sobota, 28 máj 2016 09:56
Boris Švirloch

Email Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.

  1. Populárne
  2. Najlepšie
  3. Komentované