Prihlásenie

Prihlasovacie meno *
Heslo *
Pamätať si ma
Budova katolíckej ľudovej školy (naľavo od zvonice), kde učil Franz Krivácsy. Pod oknom je maďarský názov školy: RÓM. KATH. NÉPISKOLA. Budova katolíckej ľudovej školy (naľavo od zvonice), kde učil Franz Krivácsy. Pod oknom je maďarský názov školy: RÓM. KATH. NÉPISKOLA. Múzeum v Kežmarku

Franz Krivácsy - učiteľ oddaný svojmu povolaniu

Napísal  máj 14, 2016

Takmer po sto rokoch sa na svetlo sveta dostáva osud človeka, ktorý mal asi navždy ostať zabudnutý - Franz Krivácsy.

Zíde z očí, zíde z mysle. Fráza, ktorú pozná každý jeden z nás. Takýto je už údel ľudí. Časom zabúdajú, až napokon úplne zabudnú. Udalosti, ktoré si nepripomíname, postupne celkom vymiznú z našej mysle, a tým pádom aj z histórie. V dejinách mesta Kežmarok je veľa udalostí, o ktorých ešte nevieme. O významných ľuďoch to platí dvojnásobne. V nasledujúcich riadkoch Vám predstavím učiteľa, ktorý vyše polstoročia zasvätil učeniu malých detí. Jeho “rukami“ prešiel dokonca i jeden z najvýznamnejších Kežmarčanov. 

Franz Krivácsy sa narodil v roku 1827 v Spišských Vlachoch neďaleko Spišského Podhradia. Po absolvovaní ľudovej školy v rodnom mestečku odišiel študovať do Košíc, kde ho zastihlo vypuknutie známej maďarskej revolúcie 1848/49. Jej cieľom bol boj za slobodu a nezávislosť Uhorskej monarchie od cisárskej Viedne, kde dlhodobo absolutisticky vládol rod Habsburgovcov. Ako hrdý vlastenec sa neváhal chopiť zbrane a pridal sa k členom povstania. Dostal sa do 48. honvédskeho pluku, ktorému osobne velil významný armádny generál a neskorší politik György Klapka (1820 – 1892). Mladý Franz sa v boji vyznamenal a rýchlo postúpil na hodnosť nadporučíka. Vo vojenskej uniforme prešiel bojmi pri Košiciach, Kápolne, Isaszegu, Vacove i Komárne. Tam v októbri 1849 nakoniec táto maďarská armádna jednotka kapitulovala, čím sa aktívna vojenská služba Franza Krivácsyho skočila...

Po návrate do bežného života sa vydal na pedagogickú dráhu. Síce nevieme, kde získal učiteľský diplom (podľa dostupných informácii ho dostal v roku 1851), ani kde zbieral svoje prvé skúsenosti, no od 1. októbra 1862 pôsobil na kežmarskej katolíckej ľudovej škole, ktorá ho zvolila za jedného zo svojich riadnych vyučujúcich. Postupne si vybudoval veľký rešpekt, všeobecnú úctu a obľubu. O jeho činnosti v Kežmarku nemáme detailnejšie správy, no o jeho zásluhách svedčí jeden výnimočný fakt. Začiatkom roka 1901 mu Ministerstvo kultúry a školstva udelilo vyznamenanie - záslužnú medailu, za jeho takmer 50-ročnú prácu v školstve. Dňa 26. marca sa pri tejto príležitosti konala veľká slávnosť.

Oficiálna časť osláv prebiehala od jedenástej dopoludnia v sále kežmarskej radnice. Počas nej kráľovský školský inšpektor Dr. Josef Hajnóci dekoroval medailou dojatého Franza Krivácsyho. V záverečnej časti svojho príhovoru mu poprial užívanie tohto vyznamenania v zdraví a plnej duševnej sviežosti. Iste to nebolo želanie daromné, nakoľko učiteľ Krivácsy ešte vo svojich 74. rokoch aktívne vyučoval. V mene mesta mu poďakoval starosta Dr. Karl Schwarz, pričom nezabudol poznamenať, že „...pán učiteľ aj napriek ťažkým pomerom a mizerným príjmom, ustavične ticho, bez reptania, usilovne a vždy verne spravoval svoj úrad a jemu zverenú mládež vychovával v zbožnosti a vlastenectve...“ Medzi ďalších gratulantov patril Franz Laufik, správca rímskokatolíckej cirkvi i katolíckej ľudovej školy, ktorý okrem priania pripojil i krátky životopis oslávenca. Riaditeľ Obchodnej školy Alexander Belóczy pridal slová vďaky za spoluprácu, keďže Krivácsy na tomto ústave externe pôsobil 17 rokov. Svoju reč ukončil uistením, že jeho kolegovia ho budú mať vždy v úcte a vážnosti.

Veľké dojatie pripravili svojmu milému učiteľovi jeho vtedajší žiaci Štefan Csömöry a Irma Wagner, ktorí mu okrem príjemných slov lásky a úcty odovzdali i darček. Za bývalých žiakov predniesol poďakovanie a uznanie MUDr. Vojtech Alexander, ktorý si okrem priania úprimne zaspomínal na spoločne prežité chvíle. Zaiste aj sám oslávenec bol patrične hrdý na to, aké veľkolepé úspechy dosiahol jeden z jeho niekdajších žiakov. Poklonu za dlhoročnú príkladnú a povzbudzujúcu činnosť následne predostreli Ladislav Szláby (v mene kolegov katolíckej ľudovej školy); Alexander Kertscher (riaditeľ evanjelickej ľudovej a dievčenskej meštianskej školy); Moriz Herz (učiteľ židovskej ľudovej školy); Karl Bruckner (riaditeľ gymnázia) a Oskar Thierring (riaditeľ tkáčskej školy). Mnohí z nich sa zhodli na tom, že je dôležité takýmto spôsobom oceňovať dôležitú prácu učiteľov pri výchove mládeže.

Po oficiálnom programe na radnici nasledoval slávnostný obed, ktorý na počesť jubilanta usporiadal Franz Laufik. Zúčastnili sa ho všetky vyššie zmienené osobnosti, spomínajú sa dokonca učitelia z blízkeho okolia. Za plnými stolmi sa čoskoro vytvorila veľmi príjemná a radostná atmosféra. Aby toho nebolo málo, večer sa v reštaurácii Freyer konal na počesť Franza Krivácsyho banket, ktorý pripravili tunajšie dámy. Opätovne sa prednieslo množstvo prípitkov, želaní a prianí. Všetko na počesť človeka, ktorý na poli kežmarského vzdelávania aktívne pôsobil viac než 40 rokov.

Životná púť Franza Krivácsyho sa skončila v nedeľu 20. októbra 1907 vo veku 80 rokov. Pohreb sa konal v kostole sv. Kríža za neobyčajne veľkej účasti občanov, magistrátu mesta i predstaviteľov kežmarských škôl. V súčasnosti nie sú poznatky o tom, či sa jeho hrob ešte nachádza na historickom kežmarskom cintoríne. Zrejme bol v priebehu rokov prekrytý iným hrobom. Práve preto som veľmi rád, že prostredníctvom tohto článku ožíva ďalšia neznáma, avšak podľa mňa významná osobnosť kežmarského školstva, ktorá si aj po rokoch zaslúži náš rešpekt a uznanie. Škoda, že sa nám nezachovala aspoň jedna jeho fotografia.

A ešte jeden skrytý zmysel má tento článok. Možno práve teraz nastal čas, aby sme sa rozpamätali na svojich učiteľov zo základnej školy. Veď práve oni boli tými, ktorí nás do života naučili to najzákladnejšie. Bez nich by sme neboli tými, ktorými sme teraz...

Posledná úprava sobota, 14 máj 2016 09:02
Vladimír Julián Ševc

Autor je absolventom Katolíckej univerzity v Ružomberku - Filozofickej fakulty v obore všeobecná história.

Od roku 2014 pracuje ako historik v Múzeu v Kežmarku. Venuje sa regionálnym dejinám, predovšetkým obdobiu rokov 1918 - 1945. Podieľal sa na písaní monografie Život v Kežmarku v 13. až 20. storočí (2014).

Okrem Kežmarského reportéra píše aj pre motoristický časopis F1revue.

Email Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.

  1. Populárne
  2. Najlepšie
  3. Komentované