Prihlásenie

Prihlasovacie meno *
Heslo *
Pamätať si ma
Nemecký dom na ulici Starý trh 46. Dnes sa tam nachádzajú sály Mestského kultúrneho strediska. Nemecký dom na ulici Starý trh 46. Dnes sa tam nachádzajú sály Mestského kultúrneho strediska. Marek Jezerčák

V tieni ríšskeho orla (17): Kežmarský Deutsche Haus

Napísal  sep 10, 2017

Nemecký dom, tzv. Deutsche Haus, bol súčasťou každého mesta, v ktorom žila početná nemecká komunita. Výnimkou tak nebol ani Kežmarok. Spomínaný dom bol miestom, kde sa konali rôzne oslavy, stretnutia, manifestácie, koncerty, či výstavy. Tieto udalosti mali za cieľ prehlbovať vlastenectvo, oddanosť a vernosť k nemeckej krvi, Vodcovi aj Tretej ríši. Všetky organizované podujatia boli masovo navštevované a sály praskali vo švíkoch.

Nemecký dom sídlil na ulici Starý trh 46. Presne tam, kde sa dnes nachádzajú sály Mestského kultúrneho strediska. Budova pôvodne patrila Spolku kežmarských obchodníkov a živnostníkov, ktorý vnikol v roku 1902/03. Základ domu pochádza z roku 1912, neskôr prešiel rozšírením (1922), aby poňal i divadelných ochotníkov a orchestrové zoskupenia.

Pribudlo veľké javisko, jedáleň a potrebné izby. Už vtedy tieto miesta slúžili na rozvoj nemeckej kultúry. Oficiálny názov Deutsche Haus sa začal používať ihneď po vzniku samostatného Slovenského štátu v marci 1939. V tomto období sa znova hovorilo o jeho rekonštrukcii v hodnote 12 000 Ks.

Približne polovicu zabezpečila Deutsche Partei (DP) a samotný spolok, zvyšok sa mal získať zbierkou medzi sympatizantmi a podporovateľmi nemeckej kultúry. Príspevky prijímal kníhkupec Tibor Schmidt na Ulici Adolf Hitler Strasse 4, hoci sa nám nepodarilo zistiť, či boli plánované úpravy realizované. Čo všetko zažil kežmarský Deutsche Haus?

Významné kultúrne udalosti

Už 19. marca 1939 sa odohral rozhlasový prenos spišských ľudových piesní, do mesta zavítal prenosový voz wroclawského rádia. V Deutsche Haus zriadili improvizované štúdio, v ktorom sa prezentovala hudobná kapela a zbor pod vedením prof. Edgara Hobinku.

V apríli 1940 prebehla vo veľkej sále oslava 51. narodenín Adolfa Hitlera. Zúčastnili sa jej zástupcovia DP, členovia HSĽS, Hlinkovej gardy a úradov. Slávnosť začala predohrou k opere Titus, tú odohral orchester DP, sformovaný krátko pred akciou pod vedením dirigenta Augusta Ficklera.

Nasledoval príhovor prof. Augusta Branseho o živote a diele A. Hitlera. Farbisto opísal jeho zásluhy na záchrane Nemecka zo straníckych zmätkov, prechod k jednotnému, uvedomelému národnému celku. Ešte ako vojak na frontoch I. svetovej vojny utrpel zranenie a údajne práve vtedy sa v ňom zrodil úmysel zachrániť milovaný národ.

Vodca vo všetkých Nemcoch rozpaľoval vieru v jeho spasiteľské poslanie. Po propagandistickom príspevku zahral orchester menuet zo Stanitzovej symfónie, ďalej nasledovala chórová hra od Rudolfa Musika. Hudobnú vložku ukončilo Finále G. F. Händela.

V decembri 1940 sa konal tzv. Julfeier (Jul - germánsky sviatok zimného slnovratu, škandinávske Vianoce), pozostávajúci z hudobných čísel a prednášky riaditeľa Obchodnej školy prof. Branseho. V príhovore ozrejmil význam sviatku v aktuálnej dobe.

Zvyšok večera vyplnilo divadelné predstavenie hry Der Kommandant (Veliteľ) Ericha Kolberga v podaní mladých ochotníkov. Dráma približovala španielsku občiansku vojnu a obliehanie pevnosti Alcazar. Jej obranca, gen. Moscardo, radšej obetoval syna uväzneného v rukách boľševikov, než by vydal samotnú pevnosť.

Od zábavy po kurzy

Začiatkom februára 1941 sa v priestoroch Deutsche Haus uskutočnil jediný nemecký fašiangový bál. Organizovala ho miestna skupina DP v čase 17:00 – 24:00, vstupné naň bolo 6 Ks. Napriek vojne a netradične stanovenému začiatku sa vo vyzdobených priestoroch zišlo asi 500 ľudí.

Rôzne vekové skupiny si našli svoje miesto - mladí spievali a tancovali, starší sa venovali dôverným rozhovorom. Nechýbal ani výborný a lacný bufet, ktorý takisto prispel ku dobrej a radostnej nálade zúčastnených.

V sobotu 15. marca 1941 prišiel do Kežmarku na Starý trh okresný vedúci Horst Büsch z východopruského mesta Allenstein. Témou prednášky bola prestavba Európy podľa Vodcu. Vstupné na odborný večer bolo dobrovoľné.

Trojdňový odborný kurz pre stolárskych majstrov prebiehal v apríli 1941. Školenia sa mohli zúčastniť nielen majstri z Horného Spiša (tzv. Obvod 3: od Popradu po Starú Ľubovňu), ale tiež tovariši a učni. Všetci si mali so sebou priniesť nejaké opracované drevo. Kurz bol bezplatný, vyberal sa iba malý režijný príspevok - s výnimkou učňov.

Prednášky sa konali dvakrát denne v časoch 8:00 – 12:00 a 14:00 – 16:00. Ľudom z okolia bol zabezpečený nocľah v cenovej relácii 12-15 Ks, prípadne tri obedy za 22-25 Ks. Záujemcovia sa hlásili u Josefa Therna, vedúceho miestneho obvodu.

V dňoch 12. - 14. apríla 1942 sa vo všetkých miestnostiach Nemeckého domu konala predajná výstava kníh najrôznejších žánrov od rozprávok cez romány až po odbornú literatúru, vrátene časopisov. Zahŕňala históriu, dejiny umenia, módu, či opis nového života vo Veľkonemeckej ríši. Hlavným organizátorom bolo vydavateľstvo Reich und Volk a kníhkupectvo André. Slávnostné otvorenie prebehlo 12. apríla o 11:00, zúčastnili sa ho nielen zástupcovia tunajšieho nemeckého kultúrneho života, ale i bližšie nemenovaní hostia z Nemecka.

Hudobnú vložku obstaralo kvarteto Obvodu 3 Nemeckej mládeže, príhovor predniesol okresný vedúci kultúry Ing. Gretzmacher. V obsiahlej reči zdôraznil význam výstavy a poukázal na úlohy, prináležiace dobrej knihe pri vzdelávaní ducha človeka. Súčasťou knižného trhu bola umelecká výstava výtvarných diel známeho maliara Karla Šovánku. Na dlhých stenách veľkej sály viseli jeho obrazy s motívmi krajiniek a zvierat. Trojdňová akcia mala neobyčajný úspech s vysokou návštevnosťou.

Deutsche Haus zažil ešte mnohé iné podujatia, niektoré z nich si priblížime v budúcich článkoch. Na základe predstavených akcií môžeme konštatovať, že Nemci stále vyvíjali intenzívnu kultúrnu a spoločenskú činnosť, snažili sa šíriť osvetu a vlastenecké myšlienky. Škoda, že obdobie II. svetovej vojny sa zvrhlo nesprávnym, tragickým smerom, čím stáročná práca Nemcov upadla prakticky do zabudnutia...

Posledná úprava pondelok, 11 september 2017 07:32
Vladimír Julián Ševc

Autor je absolventom Katolíckej univerzity v Ružomberku - Filozofickej fakulty v obore všeobecná história.

Od roku 2014 pracuje ako historik v Múzeu v Kežmarku. Venuje sa regionálnym dejinám, predovšetkým obdobiu rokov 1918 - 1945. Podieľal sa na písaní monografie Život v Kežmarku v 13. až 20. storočí (2014).

Okrem Kežmarského reportéra píše aj pre motoristický časopis F1revue.

Email Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.

  1. Populárne
  2. Najlepšie
  3. Komentované